Ukážka z knihy „Norr, ochraňuj Britániu!“

Norr nemusel dlho rozmýšľať, kam ísť. Na Magdalen Street udržoval kordón policajtov v úctivej vzdialenosti hlúčik zvedavcov. Napriek neskorej hodine sa zhromaždili neďaleko obchodíka so zmiešaným tovarom. Pátrač zamieril s Bucefalom k policajnej bričke, pred ktorou poznával postavu inšpektora Lestradea.
,,Norr, konečne ste dorazili,“ potešil sa kriminalista.
,,Robil som, čo som mohol. Lady Havebridgeová je už vraj tu.“
,,Áno, práve sa prezlieka,“ povedal inšpektor a diskrétne sa zrakom pozastavil na priestoroch obchodu.
,,O čo ide?“
,,Typický prípad,“ potiahol si Lestrade z fajky. ,,O druhej v noci sa v jednom z bytov nad týmto obchodom začali ozývať divé výkriky. Kričalo osemročné dievčatko, Unity Greenová. Keď tam jeho matka vtrhla, našla už len mŕtvolu a v kúte izby otvorený portál. Našťastie bola blízko hliadka, preto sme tu tak skoro.“
,,Máme dať evakuovať štvrť?“ spýtal sa po odmlke inšpektor.
,,Nemyslím, že to bude potrebné,“ odvetil zamyslene vyšetrovateľ a Lestradeovi viditeľne odľahlo. ,,Môžem vypočuť matku?“ Norr vytiahol cigaretu a posunkom požiadal inšpektora o pripálenie.
,,Žiaľ, nervovo sa zrútila,“ pokračoval Lestrade, keď vyhovel detektívovej žiadosti. ,,Teraz je pri nej policajný lekár. Myslím si, že tu už nie je čo vyšetrovať,“ povzdychol si inšpektor. ,,Preto sme zavolali lady Catherine. Treba uzavrieť ten portál.“
V tom okamihu sa vo dverách domu zjavila Catherine Havebridgeová. V podobnom ustrojení ako Norr by ju nikto nepokladal za dámu z vyšších kruhov. Mala na sebe krátku koženú kamizolu, do gaštanových vlasov posunuté okuliare s niekoľkými clonami, na nohách mala nohavice zastrčené do vysokých šnurovacích topánok. Po boku jej visela dragúnska šabľa a vo voľne spustenej pravici držala arbalet na strieborné šípky. Stroho kývla Norrovi na pozdrav. Spolupracovali spolu už dlhšie, slová boli zbytočné.

,,Niet čo riešiť,“ zopakoval Norr Lestradeove slová pri obhliadke izby. V detskej izbičke sa nachádzala len malá posteľ, komoda a polica s pár hračkami v rôznom štádiu poškodenia. Osvetľovalo ju nezdravé, mŕtvolné, zelené svetlo, ktoré vychádzalo z oválnej dimenzionálnej brány v rohu pri posteli. Okrem svetla sa z brány šíril smrad, z ktorého prítomných začalo napínať, a zvláštny pocit neidentifikovateľnej hrozby a strachu. Norr smrad aj hrozbu ignoroval.
,,Mmmm, pekné,“ okomentoval cynicky piktogramy načarbané akýmsi slizom na stene. ,,Sople…“ ,,Prezri to tu, Cate. Urobíme zápis, zavrieme ten portál a pôjdeme do postele. Rutina.“

ukážka z poviedky „Štúdia v zelenej“

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.